Priliš veľa vody v mise na toaletách, Američania plýtvajú
Domy sú otrasné papierovodrevené hlukprepušťajúce škatule bez náznaku architekúry
Okná sa zle otvárajú a nedajú sa umyť zvonku. Ťahá cez ne
Klimatizácia je moc hlučná a nerobí mi dobre. Všade je klimatizácia. Aj keď je vonku 40° musím si brať všade so sebou mikinu, lebo kvôli sprostej americkej "všadeklíme" mi je zima
Keď som niečo potrebovala vybaviť, úradníci boli milí. Šoféri su milí. Učitelia su milí. Hrajú to. Pretvarujú sa.
Cesty hrkocú kvôli medzerám v betóne.
Nemajú vkus. Niektore budovy sa snažili postaviť v renesančnom štýle. Úboha napodobenina.
Pri ceste sa strieda iba kukurica so sójou. Kukurice je viac.
Všade je kukurica (to sa tyka štátu Iowa)
Kľučky na dverách v byte sú guľaté a s nakrémovanými rukami sa dajú veľmi tažko otvoriť. Niekedy sa mi to ani nepodarí. Nehovoriac o tom, že som bezradná keď niečo nesiem a ruky mám plné. Nestačí na ne lakťom zatlačiť ako u nás.
Prvého polroka s takýmto kritizovaním sa celkom ťažko žilo. S príchodom druhého semestra sa môj názor zmenil a začala som si to tu viac užívať a brat veci ako sú.
Veľa vody v záchodovej mise, všadeprítomná kukurica, hrkotajúce cesty, kľučky mi už nevadia. Je to len obyčajný zvyk.
Kúpim si väčšiu tašku, aby som si do nej dala aj mikinu nech mi nie je zima keď všade hučí klíma.
Tie domy nie sú až také zlé. Sú lacnejšie. Načo stavať tažké, drahé tehlové domy? Aby stáli dlhšie? Aj tak sa ďalšej generácii nemusí pačiť a zbúra ho alebo nechá schátrať. A ten americký dom sa lahšie, ekonomickejšie zlikviduje.
Na šoférov, úradnikov a učiteľov sa usmievam a som príjemná aj ja. Veď je to tak krajšie. No a čo, že si myslia niečo iné ako hovoria a tvária sa. Pre mňa je lepšie, keď sa na mňa od okienka teta usmieva a popraje mi pekný deň.
Teraz, naopak, tu vidím veľa výhod a vecí, čo by som si vedela predstaviť aj u nás. Nuž, všade je niečo dobré a niečo zlé.